Garri Kasparov sa narodil ako Garik Kimovich Weinstein 13. apríla 1963 v
Baku – v metropole Azerbajdžanu, ktorý bol v tom čase jednou zo
zväzových republík Sovietskeho zväzu. Jeho matka bola Arménka, za
slobodna sa volala Klara Šagenovna Kasparjanová, otec Kim Moisejevič
Weinstein bol židovského pôvodu. Keď mal Garri sedem rokov, jeho otec
tragicky zahynul a matka si neskôr poruštila meno na Kasparovová, pričom
toto priezvisko prijal aj on.
Keď mal sedem rokov, začal hrať šach v Dome pionierov v Baku. Okamžite
na seba upútal pozornosť. V roku 1975 sa stal najmladším víťazom
prestížneho juniorského turnaja v ZSSR. Titul veľmajstra získal vo veku
17 rokov. V roku 1980 vyhral juniorské majstrovstvá sveta v Dortmunde.
V roku 1984 sa stretol s vtedajším majstrom sveta Anatolijom Karpovom v
zápase o titul. Napínavý súboj trval šesť mesiacov a je najdlhší v
šachovej histórii. Napokon ho zastavil Florencio Campomanes, vtedajší
prezident Medzinárodnej šachovej federácie (FIDE), ktorý nariadil nový
dátum zápasu. V novembri 1985 už Kasparov vyhral nad Karpovom v pomere
13:11 a stal sa najmladším majstrom sveta vo veku 22 rokov. Celkovo bol
Kasparov kráľom šachovnice neuveriteľných 22-krát.
V roku 1993 založil vlastnú šachovú organizáciu PCA (Professional Chess
Association) na protest voči FIDE, ktorú ostro kritizoval a vystúpil z
jej štruktúr. V čase jeho najväčšej slávy ho 11. mája 1997 zdolal
počítač IBM Deep Blue. V roku 2000 ho potom zdolal krajan Vladimir
Kramnik, ktorý sa však následne vyhýbal odvetám.
Kasparov strávil na poste svetovej jednotky 255 mesiacov, čo je takmer
trikrát viac ako jeho najväčší rival Karpov. Osemkrát štartoval na
Svetovej šachovej olympiáde a osemkrát získal zlato za ZSSR, neskôr za
Rusko.
Po skončení kariéry založil šachovú akadémiu v USA. Denník Daily
Telegraph ho v roku 2007 zaradil na 25. miesto spomedzi 100 žijúcich
géniov na celom svete. S aktívnou kariérou skončil 10. marca 2005.
Kasparov sa vyprofiloval ako kritik ruského prezidenta Vladimira Putina a
jeho režimu. V júni roku 2013 avizoval, že sa nevráti do Ruska z obáv o
svoju bezpečnosť. Na jar roku 2014 získal chorvátske občianstvo.
Po ruskej invázii na Krym a vypuknutí občianskej vojny na východe
Ukrajiny prirovnal "diktatúru jedného muža" - ruského prezidenta
Vladimira Putina - k vláde Adolfa Hitlera a varoval, že ak ho Západ
nezastaví teraz, v budúcnosti za to zaplatí oveľa viac.
Po dvanásťročnej odmlke sa Kasparov rozhodol v roku 2017 vrátiť do
profesionálneho šachu. Predstavil sa na augustovom turnaji v rapide a
bleskovom šachu v americkom St. Louis. Na podujatí 16. augusta ho zdolal
krajan Jan Nepomňaščij.
Na vojenský konflikt, ktorý začalo Rusko proti Ukrajine 24. februára 2022, zareagoval Kasparov bezprostredne slovami: "Je to tragédia pre moju krajinu. Tisíce mladých Rusov zomierajú pre tohto šialeného diktátora." O
občianskej spoločnosti v Rusku hovoril šachový veľmajster Kasparov ako
hosť aj na schôdzke ministrov zahraničných vecí EÚ 20. februára 2023.